INTERLINGUA - medzinárodný pomocný jazyk

Medzinárodný jazyk na Slovensku a vo svete

Vitajte na informačných stránkach, venovaných medzinárodnému (tzv. pomocnému) jazyku INTERLINGUA. A hneď v úvode by sme radi zdôraznili, že nikoho nechceme presviedčať, ani sa vnucovať. Chceme iba ponúknuť základné informácie a snáď trošku úvah, aj v širších súvislostiach. A keďže aj tu platí ono známe "kto chce, hľadá spôsoby - kto nechce, hľadá dôvody", tak aj my namiesto "dôvodov" chceme radšej diskutovať o "spôsoboch".

Obsah
1. Namiesto úvodu pár citátov a úvah
    1.1 J.A.Komenský: VIA LUCIS, kap.XIX - Způsob universálního jazyka
2. Racionálny prístup k výuke cudzích jazykov
3. Medzinárodné (pomocné) jazyky
4. Základné informácie o INTERLINGVE
     4.1 Východiská návrhu INTERLINGVY
     4.2 História vzniku INTERLINGVY a princípy vytvorenia jazyka INTERLINGUA
     4.3 Úvod do gramatiky a ukážky INTERLINGVY
     4.4 Súčasnosť INTERLINGVY, UMI a ďalšie zdroje informácií
       4.4.1 Propagačné materiály o INTERLINGVE
     4.5 Poďakovanie p.J.Tominovi, nestorovi INTERLINGVY na Slovensku
5. Záver

1. Namiesto úvodu zopár citátov a úvah

"Uzavíráme tedy, že proti oněm mnohonásobným překážkám a zmatkům vzájemného styku, které vznikají z mnohosti, z nesnadnosti a nedokonalosti jazyků, nezbýva účinnějšího prostředku než aby se sestavil jazyk nový, nade všechny jiné již známé snadnější, abychom se mu mohli učit bez stráty časové i věcné..."
                                                                        Ján Amos Komenský, VIA LUCIS

"Tretina života by nám pribudla, keby prijatím pomocného jazyka bola výuka cudzích prirodzených jazykov obmedzená na rozumnú mieru."
                                                                        G.W.Leibniz

"Európska únia má problémy s jazykmi svojich členských štátov. Podľa Maastrichtskej dohody sú totiž všetky jazyky rovnoprávne. Dôležité písomné materiály treba prekladať do všetkých jazykov, každý ústny prejav sa má tlmočiť do reči každého členského štátu. Tieto komplikácie si vyžadujú veľa času, energie a hlavne mnoho finančných prostriedkov. Preto sa navrhlo, aby sa angličtina povýšila do funkcie spoločného jazyka. Proti tomu sa kategoricky postavili nielen Francúzi, odvekí rivali Anglicka, ale aj ostatné členské štáty. Hegemónia angličtiny a s ňou spojená amerikanizácia by mala pre náš ďalší vývoj nedozierne následky. Európa chce ostať Európou. Nechce sa stať americkou provinciou."
                                           Július Tomin, Základný slovník SLOVENSKO-INTERLINGVICKÝ, 1996

"Základom porozumenia je dobrá komunikácia. Interlingua môže výrazne pomôcť..."
                                                                         Rastislav Harčarufka, Košice, 1999

Jazykové bariéry a ich riešenie je problém veľmi starý a stále aktuálny, dnes dokonca ešte aktuálnejší. Existuje aj veľa rôznych pokusov o ich riešenie, viac či menej úspešných, opierajúcich sa buď o prirodzené, alebo tzv. pomocné ("auxiliary" - umelé, medzinárodné, neutrálne) jazyky. Existuje veľa dôvodov a argumentov pre i proti týmto prístupom; sú objektívne i subjektívne, vecné/odborné i politické, ekonomické, sociálne, kultúrne.

Na jednom sa zhodujú všetci: medzinárodná komunikácia je nevyhnutná a odstránenie bariér je veľmi potrebná, aj keď nie jednoduchá záležitosť. Môžeme povedať, že je to zároveň aj znakom vyspelosti demokracie našej civilizácie na medzinárodnej úrovni, kde sa problém nedá riešiť mocensky, právom veta či násilím, ale skutočným konsenzom a dohodou nielen medzi politikmi či generálmi, ale skutočne medzi národmi a ľuďmi.

1.1 J. A. Komenský: VIA LUCIS - kap.XIX: Způsob universálního jazyka

Úvodný citát z diela J.A.Komenského VIA LUCIS je z kapitoly XIX - Způsob universáního jazyka. Zdá sa, že autor považoval tento problém za natoľko významný, že mu venoval jednu celú kapitolu svojho diela, ktorú s láskavým dovolením autorov WWW stránky http://vialucis.cz preberáme a uvádzame v plnom znení.

2. Racionálny prístup k výuke cudzích jazykov

Nie, neverte tomu, že "učenie-mučenie" a že to platí obzvlášť pre učenie sa cudzích jazykov, že to sa nedá ináč ako "nabifľovať". Práve naopak - čím ďalej, tým viac sa hovorí o tom, že učenie môže byť (dokonca malo by byť a dúfajme, že aj bude) veselé, ľahké a radostné - stačí ono povestné "chcieť, vedieť, môcť". A v plnej miere to platí aj pre výuku jazykov.

Zvládnutie akéhokoľvek jazyka znamená (zjednodušene z obsahového hľadiska) zvládnuť: slovnú zásobu, výslovnosť a gramatiku. Učenie sa jazyka potom závisí od toho, nakoľko sú tieto tri zložky jazyka ľahké či ťažké.

Rozšírený je aj názor, že jazyk sa nedá ináč ako "nabifľovať", že to predsa "nemá logiku". Práve naopak. Napríklad etymológia ako náuka o pôvode slov sa zaoberá práve takýmto logickým zdôvodnením, ako slovo vzniklo a prečo vyzerá tak ako vyzerá. Alebo iný príklad: pán Arthur Bolstein (www.bolstein.sk) aplikuje metódu výučby jazyka na základe pochopenia "logiky jazyka" - myslenia v danom jazyku, a jej zobrazenia do logiky známeho jazyka.

V európskych jazykoch (a všade tam kde sa používajú) je značná časť slov národná modifikácia pôvodného gréckeho či latinského slova, a vo väčšine z nich sú takmer rovnaké (alebo sa aspoň podobne píšu či vyslovujú).
Na druhej strane každý z prirodzených jazykov je ovplyvnený určitými národne špecifickými črtami, ktoré ľudia iných národností nepoznajú a to im značne komplikuje zvládnutie daného jazyka.

Zvládnutím určitého prirodzeného jazyka sa automaticky orientujeme a dostávame do určitého smeru a sféry vplyvu, ktorá nemusí byť vždy optimálna či želateľná. Zároveň sa dopúšťame určitej diskriminácie iných oblastí, čo môže zohrať negatívnu úlohu pri medzinárodnej komunikácii i spolupráci.

3. Medzinárodné (pomocné) jazyky

Keď sa povie pomocný či medzinárodný jazyk, každému sa spravidla hneď vybaví ESPERANTO. Málokto však už vie, že takýchto jazykov bolo niekoľko desiatok: Solresol (publikovaný roku 1827), volapuk (1879), esperanto (1887), RO (1908), Basic English (počas a po 2.svetovej vojne) a mnoho ďalších viac alebo menej známych pokusov, od vcelku triezvych až po bizarné pokusy aplikácie desatinného triedenia či číselného kódovania.

Aj napriek čiastočnému úspechu a popularite sa žiaden z týchto jazykov nestal tým pravým medzinárodným jazykom. Určite aj preto, že z odborného - filologického hľadiska bol každý z týchto jazykov viac-menej dielom amatérov, síce nadšených, ale predsa len v rozhodujúcej miere diletantských.

Všetky tieto pokusy ale priniesli jedno výrazné pozitívum: dokázali a dokazujú aktuálnosť a možnosť takéhoto spôsobu riešenia medzinárodnej komunikácie, čo bezpochyby prispelo k rozvoju v danej oblasti a prinieslo ďalšie, kvalitnejšie riešenia.

4. Základné informácie o INTERLINGVE

4.1 Východiská návrhu INTERLINGVY

Pozrime sa na nasledujúce slovenské slová: abdikácia, abolícia, absolútne, absorpcia, abstrakcia. V angličtine vyzerajú nasledovne: abdication, abolition, absolute, absorption, abstraction. Skoro tak isto vyzerajú tieto slová vo francúzštine, taliančine či španielčine. Výslovnosť týchto slov v jednotlivých jazykoch je tiež veľmi príbuzná. Sú to skutočne "medzinárodné" slová, podobne ako tisíce ďalších.
Podobne dodnes vznikajú slová, ktoré sa z pôvodnej národnej podoby rozšírili do celého sveta a stretneme ich v jazykoch prakticky celého sveta: banda, kabaret, mazurka, perestrojka, pilot, robot, ...

Filológovia si dávno uvedomili a uvedomujú tieto súvislosti a bolo len otázkou času, kedy niektorého z nich napadne na prvý pohľad takmer samozrejmá otázka: A nedal by sa vytvoriť takýto spoločný prienik jazykov a využiť pre uľahčenie komunikácie ľudí na medzinárodnej úrovni?

V skutočnosti to trvalo oveľa dlhšie. Až začiatkom našeho storočia táto myšlienka dozrela a bola aj prakticky zrealizovaná.

4.2 História vzniku INTERLINGVY

Vznik jazyka INTERLINGUA je nerozlučne spätý s asociáciou IALA - The International Auxiliary Language Association. Túto založila v New Yorku v r.1924 pani D.H.Morrisová na základe odporúčania pána F.D.Cotterella z International Research Council a po diskusiách o riešení problémov pomocných jazykov, ktorých sa zúčastnili asociácie a výbory z Anglicka, Francúzska i American Associations for the Advancement of Science.

Prvé roky IALA najmä uverejňovala všeobecné otázky pomocného jazyka v prostredí vedcov a lingvistov. Na 2. Medzinárodnom kongrese lingvistov v Ženeve roku 1931 bola vyjadrená podpora programu asociácie IALA, zameraného na prípravu pomocného jazyka. Tím asi 27 lingvistov (napr. Bally, Cohen, Debrunner, Mellet, Schrijnen, Sommerfelt, Trubetsky, Vendryes) pod záštitou IALA vydal celý rad monografií o jazykových otázkach, napr. Prog. Sapir: "Foundations of Language", Eaton: "Semantic Frequency List", E. L. Thorndike: "Language Learning" či Shenton: "Cosmopolitan Conversation".

Tieto rôzne úlohy vyústili do projektu izolovania a kodifikácie spoločných elementov západných jazykov. Schválený v roku 1933, a podporovaný grantom od Rockfeller Foundation začal v meste Liverpool pod vedením Prof. Wiliama Collinsona. Neskôr sa práce preniesli do New Yorku, vo vedení sa vystriedali Clark Stillman a neskôr Prof. Martinet. Veľkú zásluhu na vytvorení INTERLINGVY má Dr. Alexander Gode, pod vedením ktorého bol projekt v roku 1951 úspešne zavŕšený.

Princípy vytvorenia jazyka INTERLINGUA

Základnou metódou tvorby bolo využitie štyroch národných, tzv. "kontrolných" jazykov, na ktorých bola testovaná "internacionalita" tvoreného jazyka. Boli vybrané angličtina, francúzština, taliančina a španielčina/portugalčina ako typickí predstavitelia určitých vývojových smerov jazykov v Európe. Pre štandardizáciu medzinárodných slov boli určené tri základné pravidlá, ktoré určujú:

  1. v koľkých "kontrolných" jazykoch sa musí slovo vyskytovať, aby bolo vybrané pre nový pomocný jazyk;
  2. v akej forme budú vybrané medzinárodné slová štandardizované;
  3. aký význam alebo významy im budú zodpovedať.
Na základe toho:
  1. Slovo je zahrnuté do INTERLINGVY, ak jeho varianty s aspoň jedným spoločným významom sa vyskytujú aspoň v 3 kontrolných jazykoch.
  2. Forma štandardizácie príslušných medzinárodných slov vychádza zo spoločného základu, ktorý tvorí akýsi "prototyp". Prototyp bol prijatý na základe etymologického štúdia danej rodiny slov, v ktorej sa riešené slovo nachádza.
  3. Význam alebo významy štandardizovaných medzinárodných slov sú tie, ktoré majú jednotlivé národné varianty spoločné.
Ako z toho vidno, INTERLINGUA nie je umelý jazyk, ale jazyk vytvorený tak, ako vzniká z jednotlivých nárečí národný spisovný jazyk.

4.3 Úvod do gramatiky a ukážky INTERLINGVY

Gramatika INTERLINGVY na rozdiel od iných "medzinárodných" jazykov je tiež založená na objektívnom zhodnotení skutočne medzinárodných čŕt gramatických systémov národných jazykov. Neobsahuje žiadne interpunkčné symboly a znaky.
Podobne ako pri výbere slov sa zobrali iba tie gramatické pravidlá, ktoré sa súčasne vyskytujú vo všetkých kontrolných jazykoch. Vďaka takému prístupu bola vytvorená extrémne jednoduchá gramatika, bez množstva pravidiel a výnimiek.
Napríklad:
Určitý člen le i neurčitý un sa používajú vo všetkých rodoch, v jednotnom i množnom čísle: le matre, le melodia, un patre, un animal.
Množné číslo podstatných mien sa tvorí koncovkou -s (-es po spoluhláske): le melodias , le animales .
Prídavné mená majú vždy rovnaký tvar a môžu byť pred i za slovom: le belle melodia , un soldato brave .
Príslovky majú vlastný tvar - semper (vždy), multo (mnoho, veľa) , alebo sa tvoria z prídavných mien príponou -mente (-amente po spoluhláske -c): confusemente , rapidemente , physicamente.
Osobné zámená: io(ja), tu(ty), ille(on), illa(ona), illo(ono), nos(my), vos(vy), illes(oni-muži), illas(ony-ženy), illos(ony-iné).
Neurčitok slovies je tvorený koncovkou -r: vider , consultar . Oddelením tejto koncovky dostávame tvar slovesa pre všetky osoby a čísla v prítomnom čase: io vide , tu consulta. Pridaním koncovky -va, -ra, -rea k prítomnému času dostávame minulý čas, budúci čas, podmienený spôsob: io videva, ille videra, illes viderea.
Pomocné slovesá sú esser(byť), haber(mať) a zvyknú sa skracovať na es, ha: io habe, ille es, nos ha.

Výslovnosť je veľmi blízka slovenčine, s všeobecne známymi "medzinárodnými" odchýlkami, ako sú:
"c" pred -e,-i,-y ako "c" - Cicero, ináč ako "k" - cacao, client.
"g" ako "g", v koncovke "age" ako "ž" - garage.
"j" ako "ž" - jargon, jornal.
"s" medzi dvoma samohláskami ako "z" - rosa, ináč ako "s" - sinus.
"t" ako "t", pred "ia", "ie", "io", "iu" ako "c" - potentia, nation.
"ch" podľa pôvodu slova ako "k", "š" - schola, chef.

Ukážky v jazyku INTERLINGVA [s výslovnosťou]:

Car amica e amico. [kar amika e amiko]     ---     Drahá priateľka a priateľ.
Nihil nove sub le sol. [nihil nove sub le sol]    ---     Nič nové pod slnkom.
Omne initio es difficile. [omne inicio es dificile]    ---     Každý začiatok je ťažký.

Le unitate del civilisation occidental corresponde in grande mesura a un unitate linguistic. Le linguas que nos distingue como francese, anglese, espaniol, germano, italiano, etc., ha in commun un fundo si extensive de ideas e de principios, de formas e constructiones, que on se senti fortiate reguardar los como variantes del mesme standard. Iste standard es Interlingua, le "lingua general" que differe del linguas coordinate in illo solo como un typo differe del individuos que illo representa".


4.4 Súčasnosť INTERLINGVY, UMI a ďalšie zdroje informácií

INTERLINGUA nie je nejaký pokus či koníček niekoľkých filantropov. V súčasnosti sa bežne využíva, vydávajú sa v nej knihy, časopisy, poriadajú sa o nej a v nej konferencie. Jej slovník sa stal východiskom pre ISO terminologický slovník v oblasti vedy a techniky.

V súčasnosti existuje Union Mundial pro Interlingua (UMI) - medzinárodná nezisková organizácia, s národnými pobočkami a/alebo reprezentantami v 27 krajinách celého sveta, vrátane Slovenska.

Ďalšie zdroje informácií o INTERLINGVE:

www.interlingua.com - domovská stránka UMI a INTERLINGVY
www.interlingua.cz - wiki-stránka o INTERLINGVE v češtine
Breve Grammatica - prehľad gramatiky INTERLINGVY
Cerca in le IED - online slovník INTERLINGUA-anglický
TRAVLANG - výuka 65 jazykov (vrátane slovenčiny i INTERLINGVY)
Bibliotheca electronic - elektronické publikácie v/o INTERLINGVE
Interlingua links (kafejo.com) - ďalšie odkazy na Interlingvu (diskusné fóra, slovníky...)
Personal Site Prof. W.A.Carnielli, BR - ďalšie odkazy na Interlingvu (výučbové materiály,...)
Languages on Web (lonweb.org) - odkazy na Interlingvu
Gode,A.- Blair,H.E.: Interlingua-English: a dictionary of the international language. New York, Frederick Ungar Publishing Co., 1951 (2nd edition), ISBN 0-8044-0188-8
Gode,A.- Blair,H.E.: Interlingua: a grammar of the international language. New York, Frederick Ungar Publishing Co., 1955 (2nd edition), ISBN 0-8044-0186-1
Panorama in Interlingua, ISSN 0903-2932 (časopis, dostupný napr. aj v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach)

Video na YouTube - reportáž s komentárom a titulkami v Interlingve

4.4.1 Propagačné materiály o Interlingve

( Pozn. Pre neziskové účely voľne k dispozícii, ináč kontaktujte rhr@pobox.sk )

4.5 Poďakovanie pánu J.Tominovi, nestorovi INTERLINGVY na Slovensku

Zakladateľom, nestorom a do r.1999 reprezentantom Slovenska v Union Mundial pro INTERLINGUA bol pán Július Tomin z Krupiny, autor mnohých článkov, slovníkov a ďalších materiálov, ktorému za jeho všetko úsilie patrí vrelá vďaka a uznanie. Večná česť jeho pamiatke!

Od roku 1999 je reprezentantom Slovenska v UMI p.Rastislav Harčarufka z Košíc, rhr@pobox.sk .

5. Záver

Sú situácie, keď mlčanie je výrečnejšie ako slová, keď pasivita prináša viac (ale spravidla neželaného) ako aktivita. Môžeme sa tváriť, že to predsa nie je náš problém, že my na tom aj tak nič nezmeníme, že angličtina to už má vyhraté, že veď keď chceme niečo znamenať, niekam sa dostať, niečo získať, ináč to nejde.

A naďalej nech sa aj naše deti trápia tak ako my s jazykmi, ktoré sú z odborného hľadiska nevhodné na medzinárodnú komunikáciu ani na rýchle a ľahké učenie sa, preferujúce či diskriminujúce ľudí i regióny.
Nech si kazia cit pre materinskú reč (my sme hovorili "jéj", naše deti hovoria "uau"), nech preberajú s jazykom aj to, čo by nemali a nech strácajú čas, ktorý by mohli využiť na to, aby sa z nich stali naozaj rovnoprávnejší, kultúrnejší, múdrejší a dôstojnejší členovia nielen medzinárodných spoločenstiev, ale predovšetkým aj našich rodín, pracovísk či ulíc.

Nuž, čo myslíte: Nestálo by za úvahu a prípadne aj za pokus "nájsť spôsob" ?